Jdi na obsah Jdi na menu
 


4. 2. 2007

Venované tebe, Ajša...

Občas, a možno častejšie, som stále s tebou.
Možno verím, že to všetko, bol len sen, ktorý pominie, zobudím sa, a ty, budeš ležať vedľa mňa. Znovu ťa pohladím po vlasoch, budem ťa dýchať, rukou prejdem všetky tvoje záhybi a zákutia. Znova ťa budem môcť pobozkať, cítiť, ako chutia tvoje pery, ako voniaš, ako dýchaš. Držať ťa za ruku, hladať spoločné kroky, prežívať s tebou smiech, a aj tie slzy, s tebou sa milovať, s tebou... sa hádať. Znovu cítiť ako sa ku mne pritúliš, znova ťa obiať. A možno, toto je len sen, a mňa čaká už len realita. Zmieriť sa konečne s tým, že mojou už nebudeš, zahodiť nádej, a ďalej tápať životom sám...
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář