Igor
10. 12. 2006
Raz, nadránom, keď ostatní ešte spali, vybral sa Igor na prechádzku.
Chodil po prázdnych uliciach, osvetlených pouličnými lampami a pozoroval, kde sa čo mihne.
Chvíľu sledoval páriace sa mačky, ale po chvíli ho to prestalo baviť.
Šiel ďalej.
Asi po pol hodine chôdze ho stretol.
Bol mierne zarastený, s dlhými mastnými vlasmi a špinavými vecami.
Ale nesmrdel.
"Kto si?" Bola prvá a posledná Igorova otázka.
Muž sa naňho pozrel, rozprestrel krídla, vzal Igora za ruku.
Vletel s ním do neba.
... Ráno našli príbuzný Igora mŕtveho vo svojej posteli. Vyzeral šťastne.
Chodil po prázdnych uliciach, osvetlených pouličnými lampami a pozoroval, kde sa čo mihne.
Chvíľu sledoval páriace sa mačky, ale po chvíli ho to prestalo baviť.
Šiel ďalej.
Asi po pol hodine chôdze ho stretol.
Bol mierne zarastený, s dlhými mastnými vlasmi a špinavými vecami.
Ale nesmrdel.
"Kto si?" Bola prvá a posledná Igorova otázka.
Muž sa naňho pozrel, rozprestrel krídla, vzal Igora za ruku.
Vletel s ním do neba.
... Ráno našli príbuzný Igora mŕtveho vo svojej posteli. Vyzeral šťastne.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
